Andrej Csillag sa pripravoval na svoje neskoršie umelecké, akademické štúdiá na VŠPG v Nitre 1993 až 1994. Na Vysokej Škole Výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave v ateliéry Prof. Jozefa Jankoviča študijne analyzoval svoju rannú umeleckú tvorbu s tvorbou expresionistických umelcov.
V mnohých študijných návrhoch a portrétoch prenikal do stále do stále hlbších analýz psychologického sochárskeho portrétu. Neskôr osciloval medzi emočnou -expresionistickou tvorbou a intelektuálno-duchovnou tvorbou. Už ako študent tretieho ročníka realizoval monumentálne sochársko- architektonické realizácie pre verejné priestranstvá obcí Tešedíkovo a Kráľová nad Váhom.
Tvorivé akademické konzultácie a diskusie s Jozefom Jankovičom - jeho pedagógom speli k stále sa prehlbujúcej nespokojnosti vzájomným názorovým konfrontáciám a ideovo-duchovnej dezilúzii resp. pocitom frustrácie.
Názorové konfrontácie a nepochopenie v prostredí na VŠVU mali za následok rozhodnutie hľadať nové – lepšie, podnetnejšie študijné prostredie na MKE v Budapešti, v neo-konceptuálnom ateliéry Prof. Györgya Jovánovicsa v trvaní pol roka. Vo formálne neo-antickom, ideovo neo-renesančnom, a študijne neo-klasickom prostredí akadémie v Budapešti v jedných z najstarších ateliérov si Csillag osvojil rôzne archaické dobové technológie a postupy.
Počas štúdií na MKE v Budapešti absolvoval enormné množstvo aktuálnych akademických prednášok intelektuálov, pedagógov a umeleckých teoretikov. Návrat k nadčasovým, archaickým sochárskym technikám na jednej strane a uplatnenie dobových progresívnych technológií posunuli Csillagovu tvorbu stále viac do neo-konceptuálnej úrovne.
Na záver svojho akademického laborovania si vybral štúdium na Akademii výtvarných umení (AVU) v Prahe v Konceptuálním ateliéru Prof. Miloše Šejna kde si prehĺbil svoje konceptuálne nazeranie. Počas simpoziálnych stretnutí a dialógov sa socializoval v novom historicky, kultúrne, intelektuálne nesmierne podnetnom prostredí Pražskej umeleckej scény.
Praha mu učarovala do tej miery, že sa už nikdy nebol ochotný vrátiť na VŠVU. Jeho definitívny zámer ukončiť svoje štúdiá v Bratislave viedli k oficiálnemu prestupu na AVU v Prahe. Csillag pred posudkovou komisiou ktorej bol vedúcim Prof. Knižák, slušne odmietol návrh a pozvanie Prof. Milana Knižáka na prestup do jeho ateliéru.
Csillag zostal verný Ateliéru konceptuálnych tendencií Miloše Šejna.
Po akademických štúdiách sa jeho tvorba voľne prelína rôznymi umeleckými disciplínami a výtvarnými formami podľa danej potreby výtvarnej výpovede. Idea, vnuknutie či výtvarný zámer si volí formy a technické prostriedky realizácie a uskutočnenia. Csillag v závislosti od výtvarného zámeru volí vhodný postup, výtvarnú formu, kombináciu techník, postupov a druhov umeleckých žánrov. Miešaním, vrstvením a prelínaním sa vizuálnych výrazov, výtvarných foriem, priestorových tvarov a povrchových štruktúr hmoty, vibráciou nanášaných farieb, vznikajú nové dimenzie možného vnímania danej ,,Umeleckej inštalácie.“
Práve výtvarný žáner umeleckej inštalácie mu umožňuje najväčšiu mieru seba-aktualizácie čo je zjavné z jeho doterajších výstavných projektov. Možno autorova podvedomá snaha o komplexnosť, širšie a hlbšie uchopenie danej problematiky a umeleckej výpovede v konečnom dôsledku uspokojuje konceptuálnu ako aj klasickú výtvarnú potrebu autora.